Navigácia

Obsah

   

     Napriek tomu, že v katastri obce sa nekonali oficiálne archeologické prieskumy, množstvo archeologických nálezov pochádzajúcich z prieskumov vykonaných iba na povrchu a z amatérskych pátraní potvrdili, že už aj v dobe kamennej toto územie bolo obývané.

     Toto potvrdzuje aj skutočnosť, že sa v okolí Novej Viesky, ako aj v oblasti susedných obcí našlo množstvo archeologických nálezov, teda bezpochybne sa jedná o neustále obývanú oblasť.

     Na nálezisku v piesočnej bani v Novej Vieske prebieha systematický paleontologický výskum pod vedením Mgr. Martina Vlačikyho, Ph.D. a Mgr. Júlii Zervanovej od roku 2004. Hlavné terénne práce sú realizované každoročne vždy počas leta, zvyčajne začiatkom augusta a spravidla trvajú nepretržite niekoľko dní. Výskumu sa zúčastňujú nielen pracovníci vedeckých inštitúcií, či múzeí (PriF UK, ŠGÚDŠ, SAV, SNM), ale i nadšenci, či amatérsky bádatelia.

     Nová Vieska je jedna z najvýznamnejších lokalít z prelomu pliocénu a pleistocénu v strednej Európe, s ambíciou stať sa minimálne slovenským stratotypom pre novú hranicu kvartéru (obdobie pred cca. 2,6 mil. rokov). Toto obdobie je charakteristické prechodom z teplého a vlhkého tropického podnebia konca treťohôr do chladnejších a suchších podmienok najmladšej geologickej etapy vývoja Zeme. O tom svedčia aj skamenené pozostatky fauny nachádzané v riečnych štrkoch a pieskoch na skúmanej lokalite Nová Vieska, ktorú tvorí zmiešané spoločenstvo cicavcov, z ktorých niektoré boli ešte prispôsobené pralesnému prostrediu (posledné mastodonty), zatiaľ čo ďalšie už prevažne stepnému prostrediu (prvé mamuty).

     Systematickou prácou na lokalite sa počas uplynulých rokov podarilo objaviť nielen množstvo bežných, ale i vzácnych nálezov fosílnych zvyškov cicavcov. Identifikované boli aj taxóny, ktorých výskyty neboli doteraz z územia Slovenska vôbec známe. Okrem nich sa na lokalite dajú nájsť najmä fosílne zvyšky viacerých druhov nosorožcov, jeleňovitých, ďalej zuby a kosti koňovitých, diviakovitých, bobrov a najvýznamnejším nálezom je zatiaľ zub primáta rodu Paradolichopithecus. Taktiež sa tu našli aj prekremenelé kusy dreva.

     Z paleoekologického hľadiska možno prostredie lokality označiť ako fluviálne. Sedimentácia prebiehala v prostredí väčšej divočiacej rieky, ktorá pozostávala zo systému viacerých korýt. Na základe jednotlivých fácií odkrytých v stenách pieskovne je evidentné, že usporiadanie týchto korýt sa pomerne často menilo. Predpokladá sa, že zvyšky cicavcov boli splavené zo súše a následne transportované divočiacim tokom, kde boli na dne, či brehu rieky akumulované pravdepodobne po rozsiahlych povodniach. Touto riekou mohol byť paleo-Hron, paleo-Žitava, alebo aj paleo-Nitra, no zatiaľ však nie je možné presne určiť, ktorá z uvedených riek mohla týmto územím v období pliocénu až pleistocénu pretekať. Odpoveď na túto otázku možno poskytnú ďalšie geologické výskumy tohto územia.

 

Viac informácií o paleontoligických výskumoch v našom obci sa dočítate na stránkach:

Zdroj:

http://geosvet.paleoklub.sk/2013/09/paleontologicky-vyskum-nova-vieska-2013.html

http://www.paleolocalities.com/index.php/lokalita/show/39

Výskum na lokalite Nová Vieska, pohľad na pieskovňu.Terénne práce počas prebiehajúceho výskum na lokalite.

 

 

 

 

 

 

 

Výkopové práce pri západe slnka.Časť stavca nejakého veľkého cicavca.

 

 

 

 

 

 

 

Detailný pohľad na žuvacie plochy zubov nosorožca rodu Stephanorhinus. Časť sánky je prekrytá piesčitým sedimentom.Pohľad na sánku nosorožca po odkrytí a očistení od sedimentu.Jeden z ďalších úžasných nálezov – zub mastodonta druhu Anancus arvernensis CROIZET & JOBERT.