Obsah

Zemepisné zaujímavostiParížske močiare


Parížske močiare

        Územie Parížskych močiarov patrí medzi najvýznamnejšie mokrade na Slovensku. Pre močiare sú charakteristické rozsiahle porasty trstiny, ktoré v súčasnosti v území dominujú. Rozloha trstinových zárastov je tu najväčšia na Slovensku. Poznatky o prírodných hodnotách územia dali základ k zaradeniu do niekoľkých kategórií chránených území.

        Parížske močiare boli vyhlásené za Národnú prírodnú rezerváciu (NPR) v roku 1966 na rozlohe 184,046 ha. Sú zaradené tiež medzi Ramsarské mokrade, t.j. medzinárodne významné mokrade na Slovensku od roku 1990 na rozlohe 184 ha. V susedstve NPR Parížske močiare nadväzuje na lokalitu Chránený areál (CHA) Alúvium potoka Paríž, ktorý bol vyhlásený v roku 1988 na rozlohe 103,094 ha. V roku 2008 boli Parížske močiare vyhlásené ako chránené vtáčie územie (CHVÚ) na rozlohe 376,58 ha. Súčasťou CHVÚ Parížske močiare sú NPR Parížske močiare a CHA Alúvium potoka Paríž.

        NPR Parížsky močiar je živený vodou z parížskeho potoka, ktorý vzniká spojením viacerých pramienkov nad obcou Kolta, v nadmorskej výške 195 metrov. Voda potoka Paríž tečie ticho, pričom trikrát mení smer toku. Takto kopíruje ryhy tektonických zlomov, ktoré sú stopou geologickej minulosti. Potok Paríž vteká do Hrona v nadmorskej výške 110 m. Dĺžka celého toku je 41,5 km. V polovici toku sa medzi obcami Nová Vieska - Gbelce nachádza rozšírená, z južnej strany ohradená nádrž o dĺžke 4,3 km a šírke od 20 metrov až 1km. Prietok potoka je 0,29 m3 za sekundu. Podložie tvoria pliocénne sladkovodné brektické íly nepravidelne miešané so štrkmi a pieskami, miestami vystupujúcimi na povrch.

1

        Rozsiahla mokraď v údolí potoka Paríž v katastroch obcí Gbelce, Nová Vieska, Strekov a Svodín je domovom mnohých vtáčích druhov. Celkovo tu bolo od roku 1954 až 2014 zaznamenaných 169 druhov vtákov. Napriek tomu, že sa územie močariska zazemňuje a zarastá homogénnymi porastmi trstiny, tu hniezdi viacero trstinových druhov vo vysokých hustotách a počtoch, v akých nikde inde na Slovensku nehniezdi. Najpočetnejšie sú napríklad trsteniarik bahenný, trsteniarik veľký, svrčiak slávikovitý, strnádka trstinová, chriašteľ vodný, sliepočka vodná či fúzatka trstinová. V močiari hniezdi 1000 až 1500 párov rôznych trstinových druhov vtáctva. Naopak, v dôsledku zazemňovania a zarastania viaceré druhy ubúdajú či úplne vymizli. K najvýznamnejším a zároveň kritériovým druhom chráneného vtáčieho územia patria chriasť malý, trsteniarik tamariškový a kačica chrapačka. K ďalším významným druhom CHVÚ, ktorých populácia tu dosahuje viac ako 1 % národnej populácie patria kaňa močiarna, bučiačik močiarny, hus divá a včelárik zlatý. Vzácnymi hniezdičmi sú aj volavka purpurová, bučiak veľký, slávik modrák a v území hniezdi aj beluša veľká vo významnej kolónii.

        Viaceré zo spomenutých vtáčích druhov sú výnimočné pre celé Slovensko a Európsku úniu. Napríklad, viac ako štvrtina slovenskej populácie chriašťa malého hniezdi na Parížskych močiaroch alebo historicky známa hniezdna populácia trsteniarika tamariškového je jedinou pravidelnou a dokázanou hniezdnou lokalitou druhu na Slovensku.

Chrasť malýKačica chrapačkaTrsteniarik tamariškový

        Parížske močiare majú obrovský význam aj počas migrácie vtáctva. Vtáky sa tu zastavujú počas sťahovania na jar a jeseň na odpočinok či zber potravy. Impozantné sú napríklad desaťtisícové kŕdle lastovičiek zhromažďujúce sa v trstinách na nocovanie.

2

        Okrem vtáctva sú Parížske močiare útočiskom aj pre ďalšie skupiny živočíchov. Významné sú populácie rôznych skupín hmyzu, obojživelníkov, plazov, rýb i cicavcov. V močiari prežívajú také vzácne druhy ako je vydra riečna, hraboš severský či korytnačka močiarna. Na Parížskych močiaroch bol popísaný nový rod a druh blanokrídlovca pre vedu s pomenovaním Gbelcia crassiceps.

        Z botanického hľadiska dominujú v území močiarne porasty najmä trstiny obyčajnej, ktorá tu dosahuje výšku až 4 m. Miestami sa nachádzajú aj ostrovčeky pálky širokolistej. Na pozostatkoch otvorenej vodnej plochy, či v kanáloch rastú ponorené a plávajúce vodné rastliny. Zaujímavé sú aj lúky s porastmi kriticky ohrozenej rastliny - starčeka zlatožltého.

        Územie Parížskych močiarov je napriek zásahom človeka unikátny ekosystém, ktorý si vyžaduje našu pozornosť a ochranu. Rešpektujte ochranné podmienky chráneného územia, nevyrušujte živočíšstvo, neodhadzujte odpadky a neznečisťujte okolie. Každý z nás môže prispieť citlivým prístupom k ochrane a zachovaniu tohto jedinečného územia. Čas strávený na Parížskych močiaroch vám bude potešením z vtáčieho spevu a pestrého života.

Ďalšie informácie získate na týchto webových stránkach:

www.podunajsko.sk, www.vtaky.sk

 

 

 

  Parížske močiare Parížske močiare