Územie našej obce bolo obývané už aj v období neolitu, o čom svedčia v chotári nájdené maľované vázy.

• 1233 Prvá písomná pamiatka o obci v kúpno-predajnej zmluve, kde vystupuje pod názvom „Ösztövér“ (pravdepodobne časť pod dnešným Ivaničom na pravej strane potoka)
• 1263 Opäť sa spomína naša usadlosť v spojení výmeny pôdy - majetok patrí Andrásovi Hontpázmánybélimu
• 1347 Samovláda a zaberanie územia v susedných usadlostiach
• 1394 György Köbölkúti zničí ösztövérsky majetok Jána Forgácsa
• 1437 V zápisoch cirkevných desiatkov sa spomína pod názvom „Újfalu“ - usadlosť je zo severu ohraničená močiarom a zo západu lesom, pravdepodobne v okolí dnešného vyvýšenia „Paprét“
• 1531 Majetok so štyrmi dvormi patriaci Štefanovi Báthorymu
• 1570 Podľa tureckého spísania ostrihomských Sandžov je neobývaná
• 1601 S názvom „Kisújfalu“ v podstate na dnešnom mieste s 1½ dvorom
• 1647 Majetok Jána Keglevicha s  3½ dvorom
• 1650 Obec sa pripojí k reformácii prvý duchovný je András Farnady Hencz
• 1664 Podľa tureckého spísania je 60 daňovníkov (muži nad 15 rokov) v 39 domácnostiach
• 1683 Poľské vojská, ktoré sa vracajú spod Viedne rozvrátia obec
• 1696 Majetok Mikuláša Pálffyho s 93 obyvateľmi - disponuje s ním Bottyán Vak
• 1705 František Rákóczi II. vráti kalvínom kostol
• 1710 Koniec panovania kurucov , mor preriedi obyvateľstvo obce
• 1715 Štátne spísanie: 16 domácností
• 1731 Matej Bel vo svojom diele „Notitia Comitatis Strigoniensis“ ako zaujímavosť spomína „plávajúce ostrovy“ nachádzajúce sa v chotári obce
• 1766 Pri sčítaní ľudu je 90 daňovníkov s 222 rodinnými príslušníkmi (počas panovania Márie Terézie)
• 1768 Urbariát počas Márie Terézie
• 1787 Znova bol postavený kostol a znovu zriadená ref. škola, 70 domácností so 476 obyvateľmi
• 1819 Odvodnenie močiarov
• 1828 Štátne spísanie: 80 domácností, 605 obyvateľov
• 1850 Postavenie železnice
• 1869 Sčítanie ľudu: 739 obyvateľov
• 1874 Požiar, okrem 10 domov vyhorí celá dedina (zničená aj kronika obce)
• 1880 Založenie dobrovoľného požiarneho zboru; 753 obyvateľov
• 1914-1918 I. svetová vojna zapríčiní smrť 26 osôb; obec sa stáva súčasťou Československa
• 1938 Pripojená k Maďarsku
• 1945 Počas II. svetovej vojny 4 domy zničené, zahynulo 31 osôb
• 1947 Deportácia a vysťahovanie 60 rodín (200 osôb)
• 1949 Založenie poľnohospodárskeho družstva
• 1993 Po rozpade komunizmu a Československa sa stáva súčasťou Slovenska

Historické zmienky o Arad puste

• 1295 Arad-pusta - nachádza sa v chotári Maďarského Svodína, je majetkom ostrihomského kardinála
• 1570 Počas tureckého nájazdu sa platí daň 500 akčí
• 1664 Podľa tureckého spísania sa platí už 1000 akčí
• 1923 Kolonizácia Arad-pusty, rozparcelovanie veľkomajetku baróna Ullmanna

Kniha

Nová Vieska

Vyšlo ako 285. číslo Malej vlastivednej knižnice

Vydalo: Vydavateľstvo KT s.r.o., Komárno, 2006